O dvanástich mesiačikoch

Na kraji jedného čierneho lesa, ktoré konca ani vidno nebolo, stála malá horárnička, v ktorej bývala vdova s dvoma dcérami. Vlastnou Holenou a nevlastnou Maruškou.

Ako to už býva, vdova svojej dcére všetko po vôli robila a Marušku len hrešila - roboty hrsťami, chlieb sotva štipkami. Namiesto „ďakujem" iba nadávky a bitka, hoci všetka robota v dome stála na pleciach Maruške.

Macocha za celé dni krížom slamy nepreložila a Holena sa iba pred zrkadlom zvŕtala. Ani to jej však nepomáhalo získať vysnívaného mládenca Jura.

Ten mal totiž oči len a len pre Marušku. Preto sa Macocha s Holenou rozhodli, že Maruška musí z domu preč.

A aby sa poistili, že sa tak ľahko nevráti, poslali ju v treskúcej zime do lesa nazbierať fialky. Ako sa to všetko skončí, či Maruška fialky nájde a upokojí tak nenávisť Holeny a Macochy, dozviete sa v tejto rozprávočke.

Prezradíme len toľko, že tam, kde je dobré srdce, môžu pod jeho teplom aj ľady popraskať...