Kubove príhody

Nuž, čo Vám o Kubovi povedať? Keď išiel siať konope, zabudol si semiačka.

Našťastie stretol čarodejnicu, ktorá mu darovala také semiačka, čo mu vyrástli až do neba. Kubo dlho nerozmýšľal a poďho zaživa až do siedmeho neba.

Odtiaľ uvidel vyvolenú svojho srdca. Skočil za ňou z neba na zem a zaryl sa až po krk.

Ale dlho nebedákal! Rýchlo vzal svoj sedliacky rozum do hrsti, zabehol domov po motyku a vykopal sa.

Na jeho čerešni sa mu hostili škorce. On ich za trest pochytal, zviazal a nechal sa nimi zaviesť za šíre more.

Tam stretol popleteného Kráľa kráľovského dvadsiateho prvého, starú známu čarodejnicu a obra Olborta, od ktorého vyslobodil osem princezien. Jednu z nich mu chceli dať za manželku, no Kubovi sa princezná vôbec nepozdávala.

Mala korunku a sedemdesiatsedem sukien - nevošla by sa mu do chalupy! Keď neuspel vo svete, vrátil sa domov, kde stretol gazdu, ktorému chcel pomôcť pokošarovať roľu.

Namiesto jeho role však pokošaroval susedovu. Kubo i tentoraz vzal rozum do hrsti.

Chytili roľu za štyri konce aprehodili ju tam, kam treba. Gazda sa tomu veľmi potešil a ubezpečil ho, že nie je hlúpy – ibaže má rozum iný, sedliacky.

Presne taký, ako jeho dcéra Katka. Nuž, slovo dalo slovo, srdce našlo srdce a Kubo si milú Katku odviedol do svojej malej chalúpky pod horou, z ktorej ani päty nemusel vytiahnuť a toľko príhod zažil že sa nestačil čudovať...

Tak takýto je náš Kubo.